Milí priatelia, prinášame vám rozhovor s Máriou pastirčákovou – členkou ženského reprezentačného výberu Slovenska na Majstrovstvách Sveta v ruskom Saratove.
Majka Pastirčáková pochádza z dedinky Ondrašovce, ktorá je susednou dedinkou Chmiňan a Chminianskej Novej Vsi. Keďže v ich dedinke nebola možnosť sa venovať hasičskému športu, pripojila sa k skvelej partii z DHZ Chmiňany, kde je členkou dodnes.
- Čo ťa priviedlo k hasičskému športu? Kedy to bolo?
S hasičským športom som začala už na základnej škole, kde sme behali štafety a CTIF útoky. Keď som skončila základnú školu, pokračovala som v hasičskom športe za družstvo DHZ Chminianska Nová Ves. Asi po roku sme sa rozpravali, že by chceli založiť družstvo žien aj Chmiňany. Aj keď nie som z Chmiňan, tak som sa rozhodla začať s nimi, keďže v dedine odkiaľ som (Ondrašovce), sme veľmi nemali možnosť, ako ženy založiť družstvo, pretože sme tam boli len 2 ženy, čo sme sa tomuto športu venovali, tak sme sa stále museli miešať s mužmi a tým pádom sa radiť aj do skupiny mužov, čo sa nám veľmi nepáčilo.
- Počas sezóny sme nemali veľmi šancu vidieť ťa na ligových kolách hájiť farby DHZ Chmiňany, prezradíš nám prečo?
Počas tejto sezóny mi to nevychádzalo časovo, kvôli povinnostiam, čo sa týka školy. Aj keď boli prázdniny, musela som si odchodiť prax, ktorá mi bohužiaľ väčšinou vyšla na nedeľu a tak som sa nemohla zúčastniť súťaží. Našťastie mam náhradu v družstve, tak som si to mohla dovoliť.
- Aká bola práve tvoja cesta do reprezentačného družstva?
Pravdu povediac ešte pred rokom som ani netušila, že niečo take sa vôbec realizuje. Prišiel s tým za mnou tréner z DHZ Chmiňany, či to nechcem ísť skúsiť, že v októbri 2018 sa bude konať výber do reprezentácie žien v hasičskom športe. Samozrejme som ho hneď zrušila, že to určite nie, že nemám ani šajnu o tom, čo sa tam deje, prehováral ma, že to mám ísť aspoň skúsiť. Nakoniec sa mi ozvala aj kamarátka Lívia (ktorá je v tom so mnou doteraz), že by chcela ísť do toho výberu, nech idem s ňou aspoň pozrieť a rozhodnem sa. V deň prvého sústredenia, kde sa stretli všetky nové baby (bolo nás tam asi 11, ak si dobre pamätám), dali nám robiť rôzne testy, čo sa týka behu, aby vedeli ako asi na tom sme a ukázali nám disciplíny, z ktorých hasičský šport pozostáva a čo budeme musieť trénovať, aby sme sa dostali do družstva slovenskej reprezentácie žien. Prešli sme si všetko a bolo už len na nás, aby sme trénovali a prešli ďalším výberom. S Liviou sme sa poctivo pripravovali, mali sme spoločne tréningy skoro stále a nakoniec sme to spolu dotiahli aj do konečného výberu, ktorý pre obidve dopadol úspešne a mohli sme spolu reprezentovať Slovensko v ruskom Saratove. A tým, by som sa jej chcela aj poďakovať, že sme sa podporovali a ťahala ma vpred na každom jednom tréningu a aj na súťaží.
- Vieme, že počas prípravy na MS si bola súčasťou druhej štafetovej štvorice na pozícii “domček”, prečo si nerozbiehala štafetu v Saratove?
Áno je to tak, mala som byť súčasťou druhej štafety, no bohužiaľ deň predtým, po odbehnutí stovky som si zranila koleno. Vzhľadom na to, že domček je dosť namáhavý, nemohla som nastúpiť na štart a odbehnúť zo zdravotného hľadiska. Mala som deň voľna, aby som sa dala ako tak dokopy a mohla v sobotu odbehnúť útok.
- Ako si si užila MS v Ruskom Saratove? Odnášaš si aj nejakú vtipnú príhodu, či nezabudnuteľný zážitok?
V Saratove som si to užila viac než dosť. Bol to nezabudnuteľný týždeň plný skúsenosti, emócií, výborná atmosféra, ktorú treba len zažiť nedá sa to opísať slovami. Vtipných príhod a zážitkov bolo mnoho, keďže sme boli parádna partia aj s mužmi slovenskej reprezentácie. Neviem ani, čo konkrétne by som mohla spomenúť ako zážitok, ale asi najväčším zážitkom pre mňa bolo finále mužov v hasičskej stovke, kde spolu súťažil Vladimír Sidorenko a Daniel Klvaňa, bol to veľmi vyrovnaný a zaujímavý súboj až dokonca.
- Určite máš v hlave svoj “hasičský sen”, môžeš sa oňho s nami podeliť?
Môj “hasičský sen”, ktorý vznikol z roka na rok a to dostať sa do slovenskej reprezentácie už bol splnený, ale určite ďalším snom pre mňa bude prekonávať osobne rekordy, ktoré som doteraz dosiahla.
- Čo robíš mimo hasičiny? Aké sú tvoje ďalšie záľuby a záujmy, prípadne plány do budúcna?
Okrem hasičiny je mojou prioritou momentálne škola, ktorú by som chcela úspešne dokončiť, keďže som v poslednom štátnicovom ročníku. Medzi moje záľuby patrí okrem hasičského športu aj futbal, ktorému sa venujem už len pasívne. Mojim plánom do budúcna je už vyššie spomínane dokončenie štúdia, iné plány momentálne nemám.
- Aký odkaz by si nechala všetkým, ktorí by sa chceli stať súčasťou veľkej hasičskej rodiny?
Odkázala by som im len toľko, nech si idú za svojím, nech sa nenechajú odradiť, ak niečo chcú. Ja som to tiež išla skúsiť a vyšlo to, len treba pre to aj niečo spraviť a hlavne obetovať svoj voľný čas niečomu, čo ich bude baviť.
Na záver by sme sa Majke chceli veľmi pekne poďakovať za rozhovor a vzornú reprezentáciu DHZ Chmiňany a celej OHL Sabinov na MS v Saratove.
Majka, prajeme ti k tvojim nedávnym narodeninám, ale aj do ďalšieho pôsobenia v hasičine, len to najlepšie a veríme, že si v budúcnosti splníš všetky hasičské sny a prekonáš čo najviac svojich osobných rekordov!
Instagram: majjkaapastircakova
Zdroj foto: FireTv